Pred pár dňami , prišli búrka a blesky nečakane z jasnej oblohy.
Ako to v takýchto prípadoch býva , prekvapilo ma to. Ostal som stáť a ... potom
Ty si rozhodla. Rozhodla a nepýtala sa .Nič si počuť nechcela a ...
Vietor búrok, skazy a tmy sa zakradol do môjho vnútra. Prišla bolesť, smútok a beznádej.
Vietor zastrel radosť, spomienky a aj chuť do ostatných dní .. Zničil všetky sny a plány, čo sme spolu mali. Slnko zašlo za mrak smútku, beznádeje, tmy a hmly. V okamihu sa slnečný deň premenil na pochmúrny, šedivý, studený a sychravý nejasný čas. Čas v ktorom sa sa cesta stráca spod nôh.Zrazu si pripadám ako na kraji hrebeňa , kde jeden nesprávny krok sa trestá pádom dolu do hlbín nenávratna .
A tak pýtam sa prečo ?
Prvé čo ma napadá je :
Asi preto že ja som z Marsu a Ty z Venuše ? Môže byť. No v tom asi nie je náš problém .Pretože milióny párov po celom svete vedia byť spolu šťastné. Práve protiklady sa k sebe priťahujú ako plus a mínus pól.
No asi to nie je pravé orechové. Skúsme teda inú otázku:
Pretože nie sme princ a princezná na bielom koni ? Ani to my nesedí. Ved už dávno sme vyrástli z detských rokov a už nesnívame detské sny. No a rozprávkový scénar : „A žili spolu šťastne až kým nepomreli „ vieme obaja že je možný len v rozprávke.
A čo tak klasika :
Strata lásky ? Viem ,že toto je častý dôvod rozchodov párov.
No ako to chápem ja , na nás dvoch to nesedí. Obaja cítime smútok , bolesť. Keďže to bolí , láska tu je.. Naše srdcia cítia vzájomnú lásku ale náš rozum im ju chce zakázať. Bolesť, smútok a žiaľ ho usvedčujú že nerobí správne.
No ostáva my len iný dôvod ? No ale aký ?
Tvoja posledná SMS na to dokonale odpovedala: Prekliate karty. Karty ktoré ty neznášaš a myslíš si že ťa vďaka nim posúvam na druhé miesto.
No nič nie je vzdialenejšie pravde ako toto tvoje presvedčenie. Dôvodíš že ma pohlcujú a ja sa od teba vzďaľujem. Karty my pomohli prežiť min. posledné 3 roky, o tom vieš. Práca s nimi ma baví a svojim spôsobom aj napľňa. Boli časy kedy som to asi trošku preháňal ale s tvojou pomocou som to zvládol.
Tak ako je to vlastne ?
Keďže to asi nebudem mať čas povedať , aspoň ti to napíšem.
Janka, Ty vieš ,že som sa do teba zamiloval aj keď to nebolo v mojich plánoch. Postupne náš vzťah prerástol do vzájomnej lásky. Snažil som sa Ti dať všetku lásku, čo vo svojom vnútri cítim. Vždy si pri mne stála, pomáhala si my ako si mohla.Ja som sa snažil Tvoju lásku a pomoc čo najviac opätovať ale asi to nestačilo. Vďaka tebe, sa môj život zmenil k lepšiemu. Prežili sme nádherné chvíle pri mori, na výletoch ,či len doma v kuchyni pri varení.
Počas celého obdobia bolo pár vecí na ktorých sme sa nezhodli a často rozbúrili našu pokojnú hladinu. Či už môj „poriadok v byte“ , večné finančné suchoty , cez Tvoju snahu poľudštenia môjho šatníka ,cez karty a PC či TV. Všetky tieto neshody som vždy bral ako tvoju snahu pomoci , ako súčasť normálneho života dvojice .
Aj cez všetky nezhody si vždy bola v mojom srdci , na prvom mieste. Viem neveríš tomu ale vedz že stále si tam na mojom piedestále a nič a nikto ťa z neho nezosadil.
Veril som a spoliehal sa náš vzťah tak , že predstava bez teba byť ,my nedáva zmysel. Stále ťa ľúbim , a nie je to len slovo. Vďaka tebe som poznal lásku, prežil krásnych pár rokov po tvojom boku.
Za to všetko Ti ďakujem a uchovám to v srdci.
Rozhodnutie ohľadom nás dvoch je stále na nás. Ja Ťa stále milujem .
Jozef.
Komentáre