Kde bolo ,tam sa stalo. V prachu ciest sa vliekol jeden cirkus. Ono sa to ani moc na cirkus nepodobalo. Skôr na karavánu pozbierancov ,čo sa zišli náhodou na jednej ceste. V čele sa vliekli tri obstarožné vozy, čo svoje zlaté časy mali dávno za sebou. Vozy boli ťahané obstarožnými vrakmi , čo už dávno mali skončiť v šrote . Veľký motor na čele konvoja síce zavíjal na svoje maximum, ale bez výdatnej pomoci osádky, by dávno konvoj zastal. Za čelom, sa v rôznych odstupoch pohybovalo ešte neurčené množstvo vozov,povozov ,kár a karičiek . Každú z nich ťahal iný zázrak techniky. Dokonca v prachu ciest sa objavili aj konské,volské a kdejaké iné ťažné motory a povozy.
Na ceste odnikadiaľ nikam, sa vždy po čase objavilo mesto,dedina či len osada. Iba v tedy karavána ožila. Zrazu každý chcel a mal nárok na to podľa neho naj naj miesto. No bola to len dávno nacvičená a mnohokrát predvedená fraška pre domácich. Cirkusové predstavenie v plnej paráde. Narýchlo nablýskané vozy , učinkujúci vyšnorovaný v obstarožných šatách a megafóny vrieskajúce až v ušiach zalieha . A to všetko pod prísnym dohľadom šéfa . Síce už si nik nepamätal prečo a kedy ho zvolili ale stále tu bol on šéf. A šéfovskú pozíciu si strážil ako poklad. Nečudo , ved nič viac nemal.
Tak ako čas ubiehal , zvesť o zvláštnej karaváne sa šírila krajinou.Už sa minuli časy, keď ich vítali s otvorenou náručou, chlebom a soľou, alebo domácim hriatym. Tam tam boli časy, keď ľudia s otvorenými ústami počúvali rozprávky o slávnej minulosti a ešte slávnejšej budúcnosti. Keď každý úbohý trik eskamotéra,klauna či cvičenej opice privádzal publikum do varu. Čoraz častejšie, počuli pískot,smiech nadávky a niekedy schytali aj spršku zhnitej zeleniny , či ovocia. No šéfa a jeho kompánie ako keby sa to netýkalo. Vždy znova a znova zbalili svoje vozy a poďho do ďalšieho mesta ,dediny či osady.
Dlho takto chodili až raz podvečer prišli na okraj jedného mestečka. Znova sa chystali predviesť svoju šou , keď cestu im skrížili mladý strážci a cestu zahatali reťazami. Podla nariadenia občanov, mali zakázaný vstup do mesta . Utáboriť sa , môžu. Tam vonku, na okraji obecného smetiska. Aj keď šéf zúril a s ním celá jeho kompánia , nič iné nemohli spraviť. Odbočili na prašnú poľnú cestu, na ktorú ich vykázali. Za svetiel svojich povozov sa neskoro v noci dokotrbácali na okraj smetiska. Šéf zvolal poradu , ale nevyriešil nič. Aj zvedi priniesli správy, že aj ostatné cesty sú strážené a cirkus má všade zákaz vjazdu. Hneď ráno, ledva kohút vytiahol slnko z teplých perín sa začali znovu radiť. Radili sa , hádali sa, nadávali si , paktovali sa a nanovo skúšali prejsť ale nedalo sa .Potom niekto dostal ten veľký nápad. Samozrejme šéf si ho privlastnil a začal podla neho konať.
A výsledok ? Ten posúdte sami...
Na ceste odnikadiaľ nikam, sa vždy po čase objavilo mesto,dedina či len osada. Iba v tedy karavána ožila. Zrazu každý chcel a mal nárok na to podľa neho naj naj miesto. No bola to len dávno nacvičená a mnohokrát predvedená fraška pre domácich. Cirkusové predstavenie v plnej paráde. Narýchlo nablýskané vozy , učinkujúci vyšnorovaný v obstarožných šatách a megafóny vrieskajúce až v ušiach zalieha . A to všetko pod prísnym dohľadom šéfa . Síce už si nik nepamätal prečo a kedy ho zvolili ale stále tu bol on šéf. A šéfovskú pozíciu si strážil ako poklad. Nečudo , ved nič viac nemal.
Tak ako čas ubiehal , zvesť o zvláštnej karaváne sa šírila krajinou.Už sa minuli časy, keď ich vítali s otvorenou náručou, chlebom a soľou, alebo domácim hriatym. Tam tam boli časy, keď ľudia s otvorenými ústami počúvali rozprávky o slávnej minulosti a ešte slávnejšej budúcnosti. Keď každý úbohý trik eskamotéra,klauna či cvičenej opice privádzal publikum do varu. Čoraz častejšie, počuli pískot,smiech nadávky a niekedy schytali aj spršku zhnitej zeleniny , či ovocia. No šéfa a jeho kompánie ako keby sa to netýkalo. Vždy znova a znova zbalili svoje vozy a poďho do ďalšieho mesta ,dediny či osady.
Dlho takto chodili až raz podvečer prišli na okraj jedného mestečka. Znova sa chystali predviesť svoju šou , keď cestu im skrížili mladý strážci a cestu zahatali reťazami. Podla nariadenia občanov, mali zakázaný vstup do mesta . Utáboriť sa , môžu. Tam vonku, na okraji obecného smetiska. Aj keď šéf zúril a s ním celá jeho kompánia , nič iné nemohli spraviť. Odbočili na prašnú poľnú cestu, na ktorú ich vykázali. Za svetiel svojich povozov sa neskoro v noci dokotrbácali na okraj smetiska. Šéf zvolal poradu , ale nevyriešil nič. Aj zvedi priniesli správy, že aj ostatné cesty sú strážené a cirkus má všade zákaz vjazdu. Hneď ráno, ledva kohút vytiahol slnko z teplých perín sa začali znovu radiť. Radili sa , hádali sa, nadávali si , paktovali sa a nanovo skúšali prejsť ale nedalo sa .Potom niekto dostal ten veľký nápad. Samozrejme šéf si ho privlastnil a začal podla neho konať.
A výsledok ? Ten posúdte sami...
Komentáre